príbehy z Pinierova

Nuž Vari sa mi nedarí???

 Ako agitátor som úplne zlyhal Nevadí, hlavne že sa máme radi Ešte k tomu strašne chrápem Áno chrápem, priznávam. Je to povahou a možno skôr astmou, ale to mi aj tak nikto neverí...

Som posledný... Ale ako každý posledný, Nemám už nič čo by som Vám mohol povedať... Zahajujem teda protestné mlčanie vážení, Ja mlčím tak ako mlčal otec, otec môjho otca, tiež jeho otec a otec jeho otca. Mlčali a poslúchali svoje ženy tak ako aj ja poslúcham teraz moju manželku...

 Ale niekedy by som jej dobrú capol, takú, že jej sopeľ oko vybije a slzy sa jej rozkotúľajú po zemi ani hrach pod Jánošíkovými nohami. Ale čo keď mi to vráti vážení? Čo keď mi jednu z pakruky uvalí a rozhodne sa, že prestane variť? A čo ak ešte aj prestane zavárať? No predstavte si tú tragédiu, že v januári dostanem chuť na slivkový lekvár a špajza zíva prázdnotu...no to máte skazenú celú zimu.

No a ešte by mi snáď zakázala kedy tedy ísť nedeľu na futbal. No dobre všetci vieme, že v poslednej dobe ten náš team nejako pokrivkáva, teda to aspoň Karol hovorí už posledných 13 rokov. Ale čo tam po futbale. Ale taký Mariáš v šenku potom to je priam základná procedúra.

Mariáš, pivo, klobása, pivo, rum, pivo, borovička, pivo, pivo, dvojitá borovička, pivo, pivo, a snáď nejaká tá dvojitá borovička len tak pre chuť, a aby tá klobása nedajbože neuškodila. Bez toho sa nemôže ani nový pracovný týždeň začať, čo vám poviem.

 No a predstavte si to ako by som ja mohol ostať v starom týždni a ostatní by išli pondelok ráno do práce. Ráno sa Vám zobudím, tuto Jožo si to ozlomkrky pedáluje do roboty, aj by sa zastavil na kus reči, ale ako vždy nestíha. Hen neďaleko suseda Paula funí hore kopcom, v jednej ruke nákup, druhou utiera kropaje z čela, jeden by si pomyslel, že snáď aj dušu vypľuje, no a ak aj nie dušu tak minimálne to čo jedla pri nočnom útoku na chladničku. Jej slastný neutíchajúci mľaskot sa u nás v dome /a to bývame cez ulicu/ ozýva ako keď nás raz bombardoval opitý Flóriš postrekovacím družstevným lietadlom. Odvtedy jej spanilé nájazdy voláme bitky o Midway, najmä keď sa tam stretne s takou husacou masťou, to sú vám teda explózie.

No, ale nie to som chcel priatelia, no len si to predstavte, všade nový pracovný týždeň a ja mám víkend. Všetci v práci a ja si vylihujem o pol jedenástej v posteli hore pupkom. Veď by ma niekto ešte udal. A to by ma rovno zobrali jak toho nášho Flóriša k bláznom keby im ja poviem, že mám práve sobotu, čo by som si neváľal šunky pod perinou?

Nie, nie vážení, ja radšej budem mlčať ako mlčal otec, otec môjho otca a otec jeho otca. Ani jej jednu po papuli nevytnem, tú radosť jej nespravím...teda Vážení ja mlčím, ale nie bezdôvodne nemyslite si, moje mlčanie má pádne dôvody. Neveríte?

A čo ten slivkový lekvár? Náš futbalový team, Mariáš, krásne pondelkové vstávanie do nového pracovného týždňa, to sú moje šľachetné ciele mlčania. Nie Vážení, ja mlčím k vôli všetkým mužom sveta. To by sme teda dopadli, keby som nemlčal a jednu jej lapil. A potom vyspával celé doobedie, len tak. Okamžite by môj príklad nasledoval Karol a jeho Julu by mechom ovalil hneď zrána nech má pokoj.

A Karolko je náš holič...bez holiča, to viete, ako bez chleba. Takže všetci u nás by len zarastení a zavlasení chodili po svete. To by zase nezvládol Julo. Ten sa potrebuje dať holiť minimálne raz za deň, o sviatkoch aj dva krát. On keď sa nedá oholiť, ani na vzduch nevýjde. Totiž je pán veľkopodnikateľ a taký veľkopodnikateľ keď nie je nahladko oholený tak to nemá Bu-is-ništ ako on hovorí. Nikto tomu vôbec síce nerozumieme, ale myslím, že chlapom je jedno či je náš krčmár Julo nahladko oholený alebo nie, hlavne, že pivo má tú správnu penu, borovička tú správnu teplotu a že nám dá a to je hlavné na sekeru keď nám ženy upustia z vačku...

no ak sa na to pozrieme takto: nebude po futbale otvorená v nedeľu krčma, nebude žiadny Mariáš, žiadna klobása, žiadne pivo, žiadna dvojitá borovička znamená to narušenie celého vstupu do nového pracovného týždňa priatelia.

Toto sa stáva celo-štátny problém a keby ste ma nepoznali a nevedeli, že ja nezvyknem preháňať, snáď by som si dovolil tvrdiť celoeurópsky. A keby som zašiel ešte ďalej, asi aj celosvetový!!! No, ale teraz si už hovoríte, že trošku preháňam, ale ja naozaj nepreháňam Vážení.

Ja mlčím pre celý svet! A to vám nie je jednoduché, keď budúcnosť sveta leží na vašich pleciach priatelia. No niekedy ma pri tom pomyslení až studený pot zaleje, ruky sa mi roztrasú a aj v hrdle mi vyschne…si nemyslite, že to ja len tak pijem plnými dúškami čo mi sily stačia. To ti vám je obrovská zodpovednosť. Teda pokračujem ja radšej v zahájenom mlčaní. No neoplatí sa nám tie naše Danky, Janky, Lenky, Zdenky, divožienky otĺkať Vážení, to radšej si natrime chleba tým výborným slivkovým lekvárom čo nám narobili na zimu…